Dvaja kamaráti putovali po púšti. Na začiatku cesty sa   pohádali.  Jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný nič nepovedal, len sa zohol a napísal prstom do piesku:  „ Dnes dal mi môj najlepší priateľ  facku.“
Putovali ďalej. Prišli ku krásnej  zelenej oáze s jazierkom. Usadili sa  a rozhodli , že sa okúpu. Ten čo dostal facku sa začal topiť, ale ten druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral vytesal do kameňa:  „Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život.“
Kamarát sa ho opýtal: „ Keď som Ti dal  facku, napísal si to len do piesku a teraz si to vytesal do kameňa. Prečo?“
Odpovedal: „Vieš, keď mi niekto ublíži píšem to len do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže vytesám to do kameňa, aby to zostalo navždy.“