Žil kedysi chlapec so zlým charakterom.  Jeho otec mu dal vrecko klincov a povedal, aby vbil klinec do plota ich záhrady zakaždým,  keď stratí trpezlivosť alebo bude chcieť niekoho uraziť.

Prvý deň chlapec vbil 37 klincov. V nasledujúcich týždňoch sa naučil sebakontrole a počet klincov vbíjaných do plota sa zmenšoval zo dňa na deň. Nakoniec prišiel na to, že je ľahšie kontrolovať sa , ako vbíjať klince. Konečne nadišiel deň, keď chlapec už nevbil ani jeden klinec. Prišiel k otcovi a povedal mu, že dnes nevbil ani jeden klinec. A otec povedal, aby teraz zakaždým, keď nestratí trpezlivosť,  vybral z plota jeden klinec.

Dni sa míňali, až mohol prísť syn k otcovi a povedať,  že už z plota vybral všetky klince. Šli sa na to spolu pozrieť a otec povedal: "Synu, dobre si sa zachoval, ale pozri sa teraz na tie diery. Ten plot už nikdy nebude taký ako na začiatku. Keď niekoho urážaš a niečo zlostne hovoríš, nechávaš v ňom také rany ako tu v tom plote. Môžeš niekomu vraziť nôž do pliec a neskôr ho vybrať, ale vždy tam zostane rana.  Nezáleží na tom, ako často ho budeš prosiť o odpustenie, rana zostane. Slovné zranenie robí toľko isto škôd ako to fyzické."

Slová sú rôzne. Krátke, dlhé, známe, neznáme, pochvalné i hanlivé... Vieme pomocou nich myslieť, vyjadrovať sa a dorozumievať sa navzájom. Majú tak obrovský význam, hodnotu, ale aj silu. Vedieť hovoriť či rozumieť jazyku však nie vždy znamená vedieť slová aj uvážlivo používať.